Nestačí  deťom ukázať ovocie, zeleninu, ale je nutné ich viesť k ich konzumácii. Nestačí pripraviť aktivitami  výlet či športový deň, ale učiť pravidelnému pohybu ako potrebe. Nestačí pripraviť aktivity  k bezpečnosti na cestách. Nejde teda o to pomenovať, čo je zdravé, ale akými prostriedkami to zabudovať do života. Ak uznávame zdravie ako jednu z hlavných priorít života, nemôže byť iba náhodným doplnkom výchovy, ale sa musí ňou prelínať.

Svetový deň boja proti AIDS (WHO)   1. december

Prvý decembrový deň je už od roku 1988 na celom svete venovaný boju proti AIDS. Jeho cieľom je upozorňovať ľudí na problém AIDS, zlepšiť ich vedomosti o tejto chorobe, jej šírení a najmä prevencii. Každý rok sa tento deň oslavuje pod novým heslom, ktoré poukazuje na rôzne aspekty problematiky AIDS vo svete ( v roku 2009 to bol problém univerzálneho prístupu k liečbe a prevencii). AIDS sa na svete objavilo v roku 1981, na Slovensku bol prvý prípad zaznamenaný v roku 1985. V súčasnosti je najviac HIV pozitívnych v Afrike, juhovýchodnej a východnej Ázii a v Latinskej Amerike. Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym počtom HIV pozitívnych, v roku 2009 ich bolo registrovaných 309. Symbolom svetového dňa proti AIDS je červená stužka.

Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím (OSN)   3. december

Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN). Myšlienkou je upozorniť na problémy ľudí so zdravotným postihnutím, pochopiť ich, podporiť ich práva a vytvoriť dôstojné a dobré podmienky pre žitie.

Zdravie detí leží na tanieri

Dlho sa hovorí o tom, že na Slovensku máme stúpajúci výskyt chronických ochorení, predovšetkým srdcovo-cievnych, nádorových, osteoporózy, cukrovky, stúpajúci trend má však aj obezita.

Strava je dôležitá už v detstve

Stravovanie detí je nesmierne dôležité z toho dôvodu, že detský organizmus sa vyvíja, takže je veľmi citlivý na nedostatok akejkoľvek potrebnej živiny v potrave a na druhej strane, správnou výživou položíme základy jeho zdravotného stavu v dospelosti. Stravovanie od najútlejšieho veku, dalo by sa povedať, že už od tehotenstva matky má teda veľký význam pre budúci zdravotný stav budúceho dospelého človeka.

Ideálne raňajky by mali vyzerať tak, ako väčšina uviedla, čiže celozrnný chlebík alebo pečivo natreté maslom alebo rastlinnou nátierkou, alebo nejakou, najlepšie doma pripravenou nátierkou, teda nie kupovanou. Môže byť na báze tvarohu, jogurtu, rýb a podobne, samozrejme s dostatkom zeleniny. Najmä na Slovensku matky uviedli, že zelenina, ovocie a mliečne výrobky patria k zdravým potravinám, považujú ich za najhodnotnejšie. Ryby sa umiestnili na druhom mieste pri deťoch vo veku 6 - 15 rokov. V samotnom jedálnom lístku sa však ryby a rybie produkty objavujú zriedka, iba 56 percent matiek ich servíruje častejšie ako raz za mesiac. Stále je to však viac v porovnaní s Českom alebo Maďarskom.

Raňajky by určite mali byť doplnené nejakým mliečnym výrobkom. Nemusí to byť mlieko, pokiaľ dieťa neobľubuje mlieko ako nápoj, môže to byť jogurt alebo napríklad kyslomliečny nápoj, takisto tvrdé syry, ktoré sú vynikajúcim zdrojom vápnika nevyhnutného pre vývoj kostry a zdravých zubov v detskom veku.

Tuky nesmú v strave chýbať

Veľmi významnú úlohu vo výžive hrajú tuky. O tukoch často počúvame, aké sú škodlivé, nezdravé, priberá sa z nich atď. Nie je to tak, tuky majú veľmi dôležitú úlohu v organizme a v podstate je ich úloha nezastupiteľná. Úplné vynechávanie tukov z potravy môže viesť k vážnym zdravotným poruchám. Tuky - okrem toho, že sú bohatým zdrojom energie, predstavujú zásobnú energiu v organizme, umožňujú napríklad vstrebávanie v tukoch rozpustných vitamínov. Takže ľudia, ktorí by veľmi intenzívne obmedzovali tuky, môžu mať deficit týchto vitamínov.

Takmer všetky slovenské matky už počuli o esenciálnych mastných kyselinách, len 55 percent z nich však vie, čo tento výraz znamená. Ide pritom o látky nevyhnutné pre zdravý vývoj centrálnej nervovej sústavy, sietnice v oku, kognitívneho vývoja, čiže rozumových schopností a imunitného systému detí. Napriek tomu majú Slovenky v porovnaní s Českom a Maďarskom najviac vedomostí v oblasti zdravej výživy. Vyplýva to takisto z prieskumu, ktorý realizovali prieskumné agentúry v troch spomínaných európskych krajinách. Do prieskumu sa zapojilo spolu 2500 matiek.

Mnohé tuky, čo možno málokto vie, zhrávajú významnú úlohu v prevencii viacerých chronických ochorení. Na druhej strane je však pravda, že nadbytok tukov môže spôsobiť takisto zdravotné poruchy, predovšetkým obezitu, aterosklerózu a ďalšie ochorenia, ktoré z toho vyplývajú.

Dobré a zlé tuky

Často počúvame o tzv. zlých a dobrých tukoch. Treba uprednostňovať rastlinné tuky, ktoré obsahujú vysoký podiel najmä polynenasýtených mastných kyselín. Viaceré z týchto kyselín sú pre človeka esenciálne, čo znamená, že organizmus si ich sám nevie vytvoriť, ale musíme ich prijímať z potravy. Ich príjem je nevyhnutný. Sú to najmä tzv. omega 3 mastné kyseliny, ktorých zdrojom sú jednak rastlinné oleje, orechy, semená a podobne, ale predovšetkým ryby a rybí tuk. Tieto nenasýtené mastné kyseliny hrajú veľmi významnú úlohu práve v prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Znižujú zrážavosť krvi, majú protizápalové účinky, zlepšujú funkciu srdca, znižujú hladinu tzv. zlého cholesterolu v krvi, čiže majú veľmi pozitívny komplexný vplyv. Ich príjem je nevyhnutný jednak pre správny vývoj organizmu v detskom veku, ale aj v dospelosti pre prevenciu niektorých chronických chorení.

U väčšiny slovenských matiek prevláda podľa prieskumu názor, že tuky spôsobujú nadváhu. 43 percent opýtaných však potvrdilo aj to, že tuky zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji imunitného systému a rozumových schopností. Polovica respondentov si myslí, že v jedálnom lístku by mali prevládať rastlinné tuky a 81 percent ich pravidelne konzumuje. Rastlinné tuky preferujú aj ostatné krajiny zapojené do prieskumu, najfavorizovanejšie sú v Maďarsku.

Pokiaľ ide o odporúčania denného príjmu tukov, sú vyjadrené buď v percentuálnom objeme dennej energie, čiže príjem tukov by mal predstavovať asi 30 % denného príjmu energie, alebo potom vo váhovom vyjadrení, to znamená približne 1 gram na kilogram hmotnosti. Je dosť ťažké si to premietnuť do konkrétnej potraviny, tuky by sme mali konzumovať v pomere s bielkovinami a sacharidmi takto: jeden diel bielkovín, jeden diel tukov a asi šesť dielov sacharidov.

Aj keď sa hovorí, že rastlinné tuky sú zdravšie, každý tuk má v podstate jedinečné zloženie a môže priniesť nejaký benefit pre organizmus. Úplne vynechávať živočíšne tuky teda tiež nie je vhodné, prevahu by mali ma rastlinné tuky a predovšetkým to, čo je v našej strave veľmi nedostatkové - konzumácia rýb. Odporúčajú sa aspoň dve porcie nejakého rybacieho jedla týždenne, najlepšia je čerstvá alebo mrazená ryba upravená prírodným spôsobom. U nás je vo zvyku rybu vyprážať - avšak akákoľvek ryba je lepšia ako žiadna ryba. Keďže nie sme prímorská krajina, sme často odkázaní na rôzne konzervované výrobky. Aj konzervovaná ryba má svoje benefity, a teda aj tú treba konzumovať, pokiaľ je to možné.

Nie je olej ako olej

Často sa hovorí o tom, že jednotlivé druhy olejov majú svoje špecifické uplatnenie. Znamená to, že jedným druhom oleja nemôžeme vybaviť celú domácnosť, povedzme od poliatia zeleninového šalátu po vyprážanie. Polynenasýtené mastné kyseliny sú veľmi citlivé na vysoké teploty, takže vyprážať na takýchto olejoch nie je vhodné. Dôležité je striedanie jednotlivých druhov olejov z hľadiska rôzneho obsahu práve polynenasýtených mastných kyselín. V niektorých olejoch je vysoký podiel tzv. omega 6 nenasýtených mastných kyselín, je to predovšetkým slnečnicový olej. V iných je zasa vyšší podiel omega 3 nenasýtených mastných kyselín, najmä v repkovom alebo ľanovom oleji. Okrem absolútneho príjmu nenasýtených mastných kyselín je veľmi dôležitý pomer omega 3 k omega 6 nenasýteným mastným kyselinám.

V našej strave dlhodobo prevláda práve vysoký podiel omega 6 nenasýtených mastných kyselín, z ktorých sa v organizme tvoria niektoré látky, ktoré majú prozápalový a prozrážavý účinok. Naopak, z omega 3 nenasýtených mastných kyselín sa tvoria podobné látky, ale s opačným - protizápalovým a protizrážavým účinkom. Čiže pri veľkej prevahe omega 6 nenasýtených mastných kyselín potom v organizme prevládajú zápalové procesy. Keby sme sa pozreli do histórie, tak pred mnohými desiatkami tisíc rokov bol pomer omega 6 a omega 3 mastných kyselín v strave jedna k jednej. Dnes sa už pohybujeme na úrovni dvadsať až tridsať k jednej. Takže je veľmi dôležité zvýšiť príjem omega 3 nenasýtených mastných kyselín, aby sme pomer zlepšili. Hoci takmer tri štvrtiny slovenských matiek pozná vplyv omega-3 mastných kyselín na zdravie detí, iba 35 percent z nich ich svojim deťom podáva.

Sladkosti sú nebezpečné nielen kvôli cukrom

Anketa ukázala, že mamičky majú pomerne dobré teoretické vedomosti o správnej výžive detí, dôležité je, aby tieto teoretické vedomosti preniesli aj do reálneho života. Stravovanie v detskom veku a návyky, ktoré dieťa získa v detskom veku si zväčša donesie aj do dospelosti, čiže je veľmi dôležité, aby sa naučilo správne stravovať. Deti veľmi rady preferujú sladké potraviny a nie je vhodné im v tomto smere neustále vyhovovať. Sladké potraviny, predovšetkým priemyselne vyrábané, sú často zdrojom skrytých tukov, tzv. trans-tukov, ktoré majú veľmi nepriaznivý vplyv na zdravie organizmu. Mnohí si neuvedomujú, že sladkosti nie sú len zdrojom cukrov - sacharidov, ale práve týchto veľmi nezdravých tukov, takže bolo by vhodné ich zo stravy detí vylúčiť.

Deti dnes trávia iba niekoľko minút denne hrou v prírode oproti mnohým hodinám pred televíznou obrazovkou alebo počítačom, tak na nich zaútočí akýkoľvek vírus. Napriek pokroku, hra von musí ostať súčasťou života našich detí. Dostatok  spánku, pravidelný pohyb a zdravá strava tvorí základ zdravia.

Zdá sa vám to náročné?

DOSTATOK SPÁNKU

Ak dieťa nespí dostatočne, bude náchylnejšie na chorobu. Deti vo veku od 1 do 3 rokov by mali spať  12 až 14 hodín. Pri škôlkaroch od 3 do 5 rokov postačí 11 až 13 hodín denne.

Na prvom stupni vo veku od 5 do 10 je optimum 10 až 11 hodín. Nezabúdajte že naši tínedžeri nie sú ešte dospelí, preto dospievajúci potrebujú viac spánku ako dospelí v rozsahu  8,5 až 9,5 hodiny.

VHODNÁ STRAVA

Nezáleží iba koľko, ale najmä čo jedia. Dajte im rôzne zdravé potraviny. Preferujte veľa ovocia, zeleniny a obilia a obmedzte potraviny s jednoduchými cukrami. Vyhnite sa „rýchlym potravinám“, ktoré sú označené ako ľahké, slané, alebo sladké. S obľúbenými pochúťkami radšej obmedzene.